Ťažné kone
Ťažné kone
Írsky ťažný kôň
Pôvod: Írsko
Farby: Hnedáky, ryšiaky, sivkovia.
Exteriér: - 153 - 173 cm palicovej miery
- stabilný základ; vysoký kohútik
- dobré plecia; zvažujúci sa zadok
- pevné nohy so silnými šľachami a kĺbmi
- veľké kopytá, dlhý krk
- pomerne veľká, málo ušľachtilá hlava
Využitie: Pracovný, záprahový a jazdecký kôň.
História a pôvod: Toto staré írske plemeno sa vyvinulo pravdepodobne z connemarských poníkov, španielskych koní a staroanglického teplokrvníka. Vznikol mimoriadne všestranný kôň, ktorý mal úspech pred pluhom i pred kočom a na polovačke sa na ňom dalo jazdiť. Írsky ťažný kôň bol v dôsledku veľkých strát v 1. svetovej vojne a neskôr v dôsledku vývozu na mäso takmer úplne vyhubený. Našťastie, tento vývoj v roku 1965 zastavilo ministerstvo poľnohospodárstva. Dnes sa írska spoločnosť Irish Horse Breeder`s Society stará o existenciu a chov plemena.
Temperament a talent: Pretože írsky ťažný kôň ma veľký talent na skákanie, výsledkom kríženia s ušľachtilými teplokrvníkmi alebo plnokrvníkmi boli vynikajúce lovecké kone a skokany, napríklad írsky lovecký kôň.
Taliansky ťažný kôň
Pochádza zo severnej časti Talianska a v celej krajine je veľmi obľúbený. V počiatku vzniku plemena sa dosť veľa experimentovalo: pôvodné kone sa krížili s brabantskými koňmi, s peršeronmi a bulonskými koňmi a to s dosť veľkým neúspechom. Nakoniec sa s talianskymi kobylami krížili bretónske kone a takto sa vytvoril základ pre talianskeho ťažného koňa. Ich plemenná kniha sa založila v roku 1926. Chovali sa špeciálne do záprahu a na poľnohospodárske práce, no slúžili aj talianskemu vojsku na transport delostrelectva. V súčasnosti sa v širokej miere chovajú aj na mäso, čo vedie k istému zhoršeniu exteriéru, keďže chovatelia sa zameriavajú na vytváranie maximálnej hmoty. Veľmi silno pripomínajú bretónskeho, ale aj avelínskeho koňa. Talianske ťažné kone majú zvyčajne veľmi dobrú povahu, ako vlastne mnohé ťažké plemená. Sú pokojné a poddajné, ako aj skromné na stravu a nenáročné na starostlivosť. Okrem toho dospievajú pomerne rýchlo, čo je výhoda pre mäsopriemysel i pre chovateľov pracovných koní. Čo sa týka vzhľadu, taliansky ťažný kôň je veľmi pekný, je kobovského typu a na svoju veľkosť má kvalitnú hlavu. Je stredne veľký s výškou 150 – 160cm, má kompaktné a svalnaté telo s primerane zaobleným hrudným košom a silným chrbtom. Plecia má vo všeobecnosti dobre vyvinuté a veľmi silné, má veľký obvod hrudníka a oblý svalnatý zadok. Máva kratší krk, ktorý je často veľmi hrubý až po sánku, je podsaditý a neobyčajne mocný. Talianske ťažné kone môžu mať pomerne chabú stavbu nôh, keďže majú vzhľadom na svoju veľkosť malý obvod záprstia a malé kĺby. Majú aj sklon k tesnému kopytu, čo je tiež nežiaduca črta. Na zadnej strane spodných častí nôh im vyrastá trocha vlásia, aké nemá ani avelinský, ani bretónsky kôň. Ich postoj je kobovský – sú energické, poddajné a majú vynikajúce rýchle a svižné pohyby, ktoré azda zdedili po rýchlo sa pohybujúcom bretónskom koňovi. Ich pohyby sú také dobré, že miestni obyvatelia ich často volajú tiro pesante rapido, rýchly ťažný ťahúň. Prevažne majú tmavo ryšavú farbu s ľanovou hrivou a chvostom, môžu byť aj ryšavé alebo prekvitnuté.